Je to trochu meta. Nemyslím si, že je jediný normík čo dočítal Hackni sa do konca. Je to skôr tranzitívne - non-normie naštrbia normies. Presne toto riešim v úvode novej knihy, príslušná časť nižšie.
Ale teda moja stratégia je zistiť v čom človek nie je normie, zistiť, či má chuťové poháriky na slobodu a ak áno, má význam mu pomôcť, lebo ak je hodnotovo nastavený tak, že mu mám čo odovzdať, má to význam.
Ak tak ale hodnotovo nie je nastavený, je to strata času pre obe strany a prechádzam na trhové API ("Prosím si uruguajský stejk, medium rare, ďakujem"), peniaze ktoré mu zaplatím mu zlepšia život určite viac ako moje reči.
Čiže: rypnutie, check odozvy, rozhodnutie ktoré API použiť.
(Inak hint: nikto nie je normík vo všetkom)
Spomínaná pasáž:
Pre koho je táto kniha?
....
Pre normíkov okolo vás
Normík je človek nasledujúci normy. V prenesenom význame je to archetyp človeka, ktorý je vo všetkom priemerný. Má účet v najväčšej banke, z finančných produktov používa termínovaný vklad a verí, že sa oňho na dôchodku postará štát, keďže odvádza gigantické sociálne a zdravotné odvody zo štandardného zamestnaneckého pomeru. Nemá rád zmeny, kariéru mení len zriedkakedy, na obed má menučko v štandardizovanej cene, jeho deti (ak nejaké má) chodia do štátnej školy. Pri predstave, že by si kúpil Bitcoin, sa mu zježia všetky chlpy - v prvom rade predpokladá, že to je asi nelegálne - ak náhodou nie, tak je to určite komplikované. Kúpi si ho iba vtedy, ak mu to odporučí “finančný poradca” za prepážkou banky, a aj to maximálne za 2% svojich úspor, ideálne vo forme ETF s gigantickými poplatkami za správu “cez banku”. Ak to urobí, nepovie o tom žiadnym svojim normie známym; ak tak, len svojmu šialenému strýkovi, ktorý po nociach rozpráva o tom, že celý svet ovláda Soros a že rakovinu lieči pitie Sava. Ostatní by ho mohli za Bitcoin odsúdiť, pretože tí blázniví Bitcoineri hovoria, že žiadny signifikantný dôchodok od štátu nebude a chcú “zničiť fiat systém”. Normík netuší, kto a ako dokáže tlačiť peniaze. Niektorí dokonca veria, že sú stále kryté zlatom. A predstava, že by museli niečo vypočítať a zapísať do daňového priznania (ktoré za nich teraz podáva zamestnávateľ) ich desí viac ako chudoba, ktorá ich na dôchodku čaká. Normík nemá žiadne úspory.
Predpokladám, že veľa z vás, ktorí túto knihu čítate, normíkmi nie ste - a ak ste, tak ste knižku cca pred troma vetami zavreli, odhodili do kúta a budete žiadať vrátenie peňazí. Ak ste sa však dočítali až sem, predpokladám, že takýchto normíkov vo svojom okolí zopár poznáte. V skutočnosti takmer každý človek, ktorého poznáte, túto definíciu spĺňa aspoň na 80%.
Normíci túto knihu takmer určite nebudú čítať, až kým ju raz nesfilmujú a neodvysielajú v niektorej zo slovenských televízií. No prichádzame však s nimi do kontaktu a tak je asi dobré, ak vieme odpovedať na otázky typu: “A na čo ti ten Bitcoin preboha bude, keď sa splnia tvoje apokalyptické a dystopické vízie a vypnú internet a elektrinu, ha?”
Veľa Bitcoinerov by povedalo, že normíkov môžeme mať na háku a odpovedajú klasickým Bitcoinerským “Užívaj si chudobu aj naďalej.” (V anglickom originále: Have fun staying poor.). Podľa mňa je to poriadne škaredé “odpálkovanie” niekoho, kto je proste iba priemerný, prípadne sa o Bitcoin doteraz nezaujímal.
Navyše, niekedy sú títo normíci naši partneri a partnerky, či iní blízki ľudia. Z časti rozhodujú o tom, kam investujeme peniaze (v rodine sa na tom často musíme dohodnúť), ale z časti by sme chceli, aby si naši blízki ľudia radšej užívali bohatstvo ako chudobu. Ak sa nejedná o ľudí, s ktorými sme si blízki, rýpanie do normíkov je zároveň zábava, pretože intuitívne tak trochu tušia, kam ich mindset vedie a kde skončia a možno drobný pohľad do paralelného vesmíru decentralizovaných peňazí im začne vŕtať v hlave natoľko, že nám budú chcieť dokázať, že si nebudú užívať chudobu. Či ich toto “vyosenie” z dráh priemerného človeka privedie k Bitcoinu alebo aspoň k zamysleniu o sporení, či prehodnotení zlých finančných a životných rozhodnutí, nie je až také dôležité.
Aj keď reakcia “majme normíkov na háku” je u Bitcoinerov bežná, myslím si, že je oveľa lepšie žiť v spoločnosti, ktorá bohatne a spoločne rastie, ako byť bohatý medzi chudobnými. Ak sme v bohatej spoločnosti, veci zrazu fungujú, produktivita rastie, jedlo je lepšie, káva nechutí ako spálené odpadky. Ľudia sú zdravší a spokojnejší. Preto by bolo dobré, aby si normíci okolo nás neužívali chudobu aj naďalej, ale rástli spolu s nami.
Pre ľudí trpiacich syndrómom nocoinera
Kým normíci by radšej o Bitcoine vôbec nepočuli, lebo sa ho boja alebo mu nerozumejú, ľudia trpiaci syndrómom nocoinera to majú ešte ťažšie - vytvorili si naň sofistikovaný obranný mechanizmus. V štúdii Nocoiner Syndrome (P. Horváth, NoGoodKid, Institute of Cryptoanarchy, 2024) ho autori popisujú takto:
“Syndróm nocoinera je stav, pri ktorom človek vníma tých, čo investovali do Bitcoinu medzi prvými, ako nemorálnych. Tento stav často pramení z pocitu, že prví investori Bitcoinu v ich okolí zrazu extrémne zbohatli bez toho, aby niečo vytvorili – „len si kúpili Bitcoin". [...] Základnou príčinou tohto syndrómu je pocit zmeškanej príležitosti a následné ospravedlňovanie, prečo je Bitcoin zlý a prečo sú aj jeho prví investori zlí, nemorálni alebo pomýlení. Tento úsudok tvorí základ hodnotenia statusu. Status je spoločenské postavenie človeka v porovnaní s ostatnými. Je to hodnotiaca funkcia, ktorá pomáha ľuďom nájsť svoje miesto v hierarchii.
Syndróm nocoinera neznamená len to, že človek nevlastní Bitcoin. Väčšina ľudí na svete v čase písania tohto textu žiadny Bitcoin nemá. Niektorí o ňom nevedia, iní si nenašli čas dozvedieť sa o ňom viac a ďalší ho jednoducho nechcú alebo nepotrebujú. Bitcoineri nemusia súdiť ľudí podľa toho, či Bitcoin vlastnia alebo používajú – rovnako ako nesúdime ľudí podľa toho, akým spôsobom cestujú alebo ako sa obliekajú.
Na to, aby niekto spĺňal diagnózu syndrómu nocoinera musí človek aktívne vystupovať proti Bitcoinerom a odsudzovať ich. Často sa za tým skrýva trauma z toho, že v minulosti Bitcoin odmietli ako nefunkčný, alebo potlačené pocity typu „vlak nám ušiel" či „už je neskoro". To vedie k nepriateľstvu voči Bitcoinerom.”
Syndróm nocoinera je našťastie liečiteľný. Avšak za účelom liečby odporúčame spomínaný diagnostický a liečebný manuál. Nocoinerom však často budeme odpovedať na rovnakú otázku ako normíkom “Načo ti ten Bitcoin je, veď to nikto nepoužíva?”